Local

UTC
Domov Pridať do priečinka obľúbených Nastaviť ako východiskovú stránku

, dnes je:  
 

Kto som, čo som
Informácie o stanici
História obce Rišňovce
Počiatky osídlenia obce

Vývoj obce do roku 1918
- 1. Dejiny Rišňoviec počas
stredoveku do roku 1272

- 2. Rišňovce po príchode
Rišňovských ( 1274 - 1526 )

- 3. Dejiny obce v rokoch
1526 - 1700

- 4. Spoločenská situácia v obci
v rokoch 1700 - 1918

- 6. Vývoj obecnej samosprávy
od XVIII. po začiatok XX. storočia

- 7. Genealogické tabuľky
šľachticov z Rišňoviec


Vývoj obce po roku 1918
- 1. Sociálno-politický vývoj
  a. Roky 1918 - 1939

  b. Samospráva obce
  c. Roky 1938 - 1945
  d. Od roku 1945 po súčasnosť
- 2. Výstavba verejných objektov
- 3. Bytová výstavba a úroveň bývania
- 4. Obchodná sieť a služby
- 5. Školstvo
- 6. R. - kat.  farnosť a cintoríny
- 7. Poľnohospodárstvo
- 8. Zdravotníctvo
- 9. Iné VP inštitúcie
- 10. Spoločenské aktivity
Všeobecnosti
Logy zo závodov
Kniha návštev
 
HISTÓRIA OBCE RIŠŇOVCE
HISTORICKÝ VÝVOJ OBCE DO ROKU 1918
Autor: PhDr. Ján Hunka,
   5. DEJINY MIESTNYCH CIRKVÍ

Dejiny rišňovskej rímsko-katolíckej farnosti od 14. storočia do súčasnosti.

   Ako sme už spomenuli v inej časti, prvým známym správcom farnosti v Dolných Rišňovciach bol plebán Mikuláš. Spomína sa v rokoch 1332 - 1337. Ale ozaj prvým záznamom o existencii farského
 

 
kostola sv. Mikuláša je listina z roku 1323, kde je podrobné ohraničenie usadlostí Rišňovce a Alekšince. Je viac než isté, že miestny gotický kostol musel existovať minimálne od začiatku 14. storočia. V 20. rokoch tohto storočia slúžil pre potreby farníkov z Dolných Rišňoviec a Alekšiniec. Hudák uvádza, že kostol sv. Mikuláša je v historických dokumentoch spomínaný aj v roku 1429 a že slúžil až do roku 1775, kedy bol nahradený neskorobarokovým chrámom zasväteným sv. Trojici. Prečo sa namiesto starého kostola postavil novší, nie je ťažké uhádnuť:

  1. gotický chrám bol veľmi staticky narušený, preto hrozilo, že sa rozpadne;
  2. jeho priestor už nevyhovoval väčšiemu počtu obyvateľov Rišňoviec;

Najmä keď k farnosti pribudli fílie v Horných Rišňovciach, Kľačanoch, Sasinkove, ale už v roku
 

Interiér rišňovského kostola z konca druhej dekády minulého storočia

1893 sa spomína starostlivosť aj o 54 farníkov v hájovni; v roku 1894 mali Dolné Rišňovce fílie aj na majeroch Bešeňov, Geňov, Fizardov, Díč, celkove 1883 farníkov, od roku 1912 ešte dva ďalšie majere Újmajer a Kisságh, to už bolo 2732 farníkov. Určite svoju úlohu pre výstavbu nového kostola zohrala aj blízkosť Nitrianskeho biskupstva. Veď nie je náhodou, že práve počas poslednej tretiny 18. storočia veľa okolitých obcí začalo so stavbou nových chrámov zasvätených novým svätým. Nové, väčšie chrámy, vyzdobené bohatými maľbami a vnútorným zariadením, mali prispieť nielen k zvýšeniu úcty k novým svätým, ale aj k stmeleniu náboženského povedomia veriacich obyvateľov obcí.
   Podľa Súpisu pamiatok na Slovensku katolícky kostol najvätejšej Trojice vystavali v rokoch 1770 - 1775. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a čiastočne predstavanou vežou. Bol opravovaný až v roku 1906. Z barokovej a rokokovej vnútornej výzdoby sa zachovalo pomerne veľa. Hlavný oltár je z 2. polovice 18. storočia. je zdobený
 

Interiér rišňovského kostola z polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia

stĺpovou architektúrou a plastikami najsvätejšej Trojice, sv. Jána a sv. Pavla. V nadstavci sú ozdobné vázy, dvaja kľačiaci anjeli a plastika Sedembolestnej Panny Márie. Dva bočné oltáre majú rokokovú výzdobu, z drapériou a volútovými ozdobami. N prvom je viacero plastík zobrazujúcich výjav z Kalvárie. Na druhom je plastika sediace Sedembolestnej Panny Márie s inými dvoma anjelmi. Plastiky z oboch oltárov sú veľmi významné nielen z hľadiska náboženského, ale aj kunsthistorického, lebo vychádzajú z práce bratislavskej donnerovskej dielne, takisto ako aj rokoková krstiteľnica s reliéfom Dobrého pastiera a sochami dvoch evanjelistov. V baldachýne má navyše plastiku anjela s krížom a kotvou. V chráme je aj klasicistická krstiteľnica z červeného mramoru z konca 18. storočia, na jej kovanom vrchnáku je pletencový dekor. Ďalej sú tu: obraz Panny Márie Kráľovnej obklopenej anjelmi, barokový obraz tzv. Mater misericordie. Zaujímavé sú aj bohato vyrezávané barokové lavice z doby výstavby nového chrámu.
   J. Hudák uvádza, že v obci sa asi začiatkom 20. storočia vystavala aj miestna kaplnka zasvätená k úcte Terezky Ježiškovej. Okrem Rišňoviec majú kaplnky s podobným patrocíniom iba ďalšie tri slovenské obce - Vlčkovce pri Seredi, Bátorová pri Veľkom Krtíši a Hudcove pri Humennom. Musíme ale povedať, že podľa historických dokumentov tu táto kaplnka stojí od konca 40. rokov 19. storočia.
   Ale vráťme sa k samotným dejinám miestnej rišňovskej farnosti. Žiaľ, nevieme ich až tak podrobne rekonštruovať ako by bolo potrebné, lebo nám chýbajú presnejšie historické záznamy. Ale je jednoznačné, že aspoň Rišňovce zostali ušetrené od väčších konfesijných nepokojov v 17. - 18. storočí. V obci bolo vždy iba zopár rodín hlásiacich sa k evanjelíckej viere, takže miestny farský kostol sv. Mikuláša využívali stále iba katolíci. O krátkodobom účinkovaní miestnych evanjelíkov podávame základné fakty v ďalšej časti.
   Podľa Némethyho vo farnosti Dolné Rišňovce pôsobilo od roku 1332 do roku 1894 29 miestnych kňazov, ich prehľad je doplnený podľa rôznych prameňov až do súčasnosti:
 

1332 - 1337
1699 - 1703
1703 - 1709
1709 - 1713
1713 - 1715
1715 - 1723
1723 - 1724
1724 marec
1724 - 1740
1740 - 1746
1746 - 1755
1755 - 1757
1762 - 1764
1764 - 1766
1766 - 1772
1773 - 1781
1781 - 1791
1791 - 1803
1803 - 1806

Mikuláš, plebánus de Richen
Juraj Mráz
Ján Michalovics
Juraj Fabry
Juraj Muzny
Ján Gunda
Peter Struharovics
Juraj Chinorani
Matej Radiczky
Imrich Visnovzky
Štefan Kacskovics
? ? ?
Ondrej Skulteti
Ján Kolbach
Ján Klimó
Juraj Chnorecz
Pavol Lalkovics
Anzelm Csaszta, paulín,  adm.
Vojtech Kovecz

1806 - 1818
1818 - 1822
1822 - 1830
1830 - 1831
1831 - 1835
1835 - 1844
1844 - 1865
1865 - 1886
1886 - 1903
1903 - 1911
1911 - 1912
1912 - 1937
1937 - 1938
1938 - 1945
1945 - 1965
1965 - 1990
1990 - 1999
1999 - súč.
 

Jozef Ekler
Jozef Bohlovics
Ján Andria
Jozef Szkaliczky
Štefan Pereszlényi
Anton Vörös
Karol Hyros
Ignác Butassovics
Pavol Pavlovics
Jozef Rákoczy
Štefan Avar
Ján Félix Štefanovič
Júlis Holloš
Ján Hudec, poslanec Slov. snemu
Štefan Rácz
Štefan Moravčík - dekan
Jozef Loziňák - dekan
Marian Ondrejka
 

   Niekdajší správcovia rišňovskej farnosti mali v podstate tie isté náboženské povinnosti ako aj dnešný farár. Vykonávali krsty, svadby, pohreby, výučbu mládeže a ostatné náboženské úkony. Farár sa však musel starať aj o evidenciu hospodárstva farnosti. Zapisoval príjmy od veriacich, ofery od zemepánov, výdavky na prevádzku farnosti a fary, údržbu chrámu. Pri spravovaní mu od 18. storočia pomáhal aj tzv. Ludi-magister, miestny učiteľ, organista, ktorý okrem výučby základných predmetov hral na organe počas omší a v sviatočné dni, chodil s deťmi spievať napr. počas pohrebov, ale aj na Vianoce koledovať po celej dedine. Časť získaných príjmov mu zostalo, zvyšok odovzdával farárovi. Predpokladáme, že minimálne od polovice 18. storočia bola pri fare aj miestna škola, ďalší údaj o škole, ale už pod dozorom štátu, nachádzame až v roku 1870. Pri lukáčovskej farnosti asistovala koncom 18. storočia aj miestna pôrodná babica. Nie je vylúčené, že tomu bolo tak aj v rámci rišňovskej farnosti. Ak tu bola, tak jej musel farár vystaviť nielen svedectvo o jej mravnej a občianskej bezúhonnosti, ale aj o jej zdravotníckych schopnostiach. Popri náboženských úkonoch sa musel farár starať aj o majetky zverené farnosti - o polia, lúky, lesy, musel dozerať na ich riadne využívanie a na riadne odovzdávanie cirkevného desiatku. Viacej o majetkovom rozsahu farnosti by sme sa však mohli dozvedieť iba z vizitácií.

Z histórie miestnej evanjelickej cirkvi

   O dejinách miestnych evanjelikov existujú veľmi skúpe informácie. Zo schématizmov ostrihomského arcibiskupstva vydávaných knižnou formou od 1. tretiny 19. storočia do roku 1918 sa dozvedáme, že v Rišňovciach v tomto čase žilo iba minimum občanov s evanjelickým vierovyznaním, hoci vo farnosti ich bolo pomerne veľa. Podobné zistenie priniesla aj analýza sčítacích hárkov z roku 1869. Preto tu ani nikdy nemali nejaký rozsiahlejší chrám či modlitebňu.
   Iba L. Paulíny pri spracovávaní dokumentov k dejinám Nitrianskej superintendencie narazil na zopár zmienok viažucich sa aj k dejinám miestnych evanjelikov. Aako sa vie zo všeobecnej histórie, evanjelici prišli do Hlohovca okolo roku 1539 a do roku 1580 tu získali výraznú prevahu nad katolíkmi. Vznikla tu významná škola, kníhtlačiareň. Evanjelizáciu celého regiónu podporovali aj vtedajší zemepáni Thurzovci. Viacero škôl s výučbou náboženstva, počtov, písania, čítania, hudby a spevu(v reči ľudu) vzniklo najmä v 1. tretine 17. storočia, kedy ešte Thurzovci nekonvertovali na katolícku vieru. Takéto školy boli napríklad v Horných Zeleniciach, Bučanoch, Veľkých Kostoľanoch, Drahovciach, Hornom Trhovišti, Dvorníkoch, Ardanovciach, Nových Sadoch a Veľkých Ripňanoch, ale aj v Pastuchove. Hlavne Pastuchov je pre pôsobenie rišňovských evanjelikov dôležitý, lebo podľa historických záznamov od roku 1633 do roku 1674 boli evanjelici z oboch obcí združení do tzv. rišňovsko-pastuchovskej obce. V roku 1633 ju viedol Michal Oleatoris, v rokoch 1652 - 1657 Mikuláš Šikula, v roku 1657 aj Mikuláš Štefanides, v roku 1664 Mikuláš Nicolaides, v roku 1667 Kristián Záhorecký, v rokoch 1668 - 1673 Ján Chalupka. Poslední dvaja kňazi tejto náboženskej obce boli v roku 1674 odsúdení do vyhnanstva. Až do roku 1706 nebolo možné oficiálne vykonávať pobožnosti v chráme. Od roku 1706 sa začalo chodiť do kostola v Nových Sadoch.
   Podľa Paulínyho sa do roku 1630 chodilo na pobožnosti do Pastuchova. V tomto roku odobral však Adam Thurzo evanjelikom pastuchovský kostol a pridelil ho katolíkom. Kostol bol miestnym evanjelikom vrátený až podľa výnosu rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III. v roku 1647. Podľa vizitácie, ktorú v miestnej náboženskej obci vykonal v roku 1611 Abrahamides, evanjelický farár býval v Rišňovciach, ale pobožnosti vykonával v Pastuchove. Cirkev bola vtedy veľmi chudobná, celoročný dôchodok farára pozostával iba z darov veriacich. Je zapísané, že v roku 1611 veriaci z Kľačian, Horných a Dolných Rišňoviec a majera Komoča venovali farárovi jedného barana, sedliaci a hoferi dali po jednej trnavskej merici. Kto mal záprah, dal aj fúru dreva, ak nemal, tak pomohol aspoň pri jeho pílení. K majetku cirkvi patrili dve kopanice a vinohrad v Kľačanoch.

<< Na začiatok strany

Na prvú stranu >>

Vyhľadávanie cez Google

 Hľadať na tomto Webe
 Hľadať v Internete
Z mojich Favorites
Európsky HAM portál
Stránka SZR
SSB Liga
OK1HCG - Výsledky KVPA
OK1HSF - Výsledky A160
QRZ - Callbook
eQSL.cc
Hamradio.cz
OK1DUO - Locator
Krasnodar
Neutrónový monitor LŠ
MixW domáca stránka
DriverZone.com
Hľadanie v eQSL.cc

Hľadanie v QRZ.com
QRZ.COM
Hľadanie v K4UTE
K4UTE DX QSL Manager

Hľadanie v Buckmaster-i


Predpoveď počasia v okolí Nitry

www.meteo.sk

Slnko a mesiac
 


Copyright © 2003 OM5JA