Prvé záznamy o existencii fary a prehľad kňazov pôsobiacich v tunajšej obci sú uvedené v časti tejto publikácie "Historický vývoj obce do roku 1918".
   Vieme, že podľa zachovaných sčítacích hárkov obyvateľstva v Uhorsku v roku 1869 bola budova fary pri kostole a mala popisné číslo 2. Túto budovu si ešte pamätajú terajší najstarší obyvatelia obce. Dnes na miestach starej fary sú postavené domy pani Bobákovej a Tĺčíkovej. Terajšia budova fary bola postavená v rokoch 1938 - 1939.
   Rišňovská farnosť má dve filiálky - Kľačany a Sasinkovo. Obyvatelia Rišňoviec sú prevažne rímskokatolíckeho vyznania. Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1991 z celkového počtu 1972 obyvateľov obce je 1729 rímskokatolíkov. Výrazná prevaha rímskokatolíkov je aj v Kľačanoch. V Sasinkove je asi 60% rímskokatolíkov a 40% evanjelikov. V súčasnosti je v celej farnosti 3254 farníkov.
   História kostola je uvedená v časti publikácie Historický vývoj obce do roku 1918". Správcovia fary venovali kostolu sústavnú starostlivosť, čo sa prejavilo na interiéri ako i vonkajšej fasáde a okolí kostola.
   V roku 1914 farár Ján Štefanovič dal vyhotoviť v kostole maľované okná (vitráž).Za pôsobenia dekana Štefana Moravčíka bola uskutočnená generálna oprava strechy kostola. Uskutočnená bola tiež nová vnútorná maľovka stropu kostola. Namaľované obrazy sú s náboženskou tematikou.
   V roku 1996 bola okolo kostola a v parku položená tzv. zámocká dlažba, začiatkom roku 1997 boli vymenené brány a časť ohrady okolo parku. Práce organizačne a finančne zabezpečoval Obecný úrad. V roku 1997 z iniciatívy dekana Jozefa Loziňáka bola vykonaná oprava vonkajšej omietky - fasády kostola a odvlhčenie sokla vzduchovou predstenou. Na tieto opravy boli združené finančné prostriedky zo zbierok veriacich, podnikateľov a obecného úradu.
   Históriu kostola doplňuje aj história zvonov. Pôvodne boli na veži tri zvony, v roku 1956 bol privezený štvrtý - najväčší z Ústia na Orave. Tento bol vyrobený v roku 1926. Dva stredné zvony sú z roku 1922. Najmenší zvon je najstarší - bol vyrobený v roku 1857. O rišňovských zvonoch sa hovorievalo, že ak sa na nich zvonilo pred blížiacou sa hroznou búrkou , "rozháňali" mračná. Tieto sa vraj roztrhávali, a tak sa predišlo padaniu ľadovca. Táto ich zvláštna "moc" bola pripisovaná tomu, že sa na nich nikdy nezvonilo samovrahom.

   Cintoríny:

   V Rišňovciach sa nachádzajú 2 miestne cintoríny - hornorišňovský cintorín a dolnorišňovský cintorín.
   Hornorišňovský cintorín je v "chotári" východne od dediny asi 200 - 300 m nad železničnou traťou. Na tomto cintoríne asi do roku 1950 - 1960 pochovávali svojich zosnulých výlučne obyvatelia z Hornej dediny. Po vybudovaní domu smútku na dolnorišňovskom cintoríne začali obyvatelia Hornej dediny pochovávať svojich zosnulých aj na tomto cintoríne. Najstaršie zachované náhrobné kamene sú zo začiatku 19. storočia. Cintorín je určite oveľa starší, nakoľko niektoré nové hroby za posledných 50 rokov sú už na starých hroboch. Na hornorišňovskom cintoríne je kaplnka, pod ktorou je hrobka rodiny Jozefa Šimoru. Postavená bola v roku 1931.
   Dolnorišňovský cintorín je vedľa hlavnej cesty Hlohovec - Nitra. V minulosti bol cintorín za obcou. V súčasnosti leží už v intraviláne obce. Kedy sa na cintoríne začalo pochovávať nevieme. Najstaršie čiastočne zachované náhrobné kamene sú z konca 18. a začiatku 19. storočia. Cintorín je určite oveľa starší, nakoľko mnohé hroby po roku 1900 sú už na starých hroboch. Na cintoríne je kaplnka, pod ktorou je hrobka. Z nápisu na kríži kaplnky je možné určiť, že kaplnku s hrobkou dal postaviť manžel zosnulej manželke. Nápis na kríži je v maďarskom jazyku. Jeho preklad je: "24.mája 1842 zomrela vo veku 62 rokov nezabudnuteľná manželka HLOZSAI VRÁNA JOHANNA". Ďalší text je nečitateľný.
   PhDr. Hunka v časti "Historický vývoj obce do roku 1918" uvádza, že v obci asi začiatkom 20. storočia bola postavená miestna kaplnka zasvätená k úcte Terezky Ježiškovej. Ani najstarší obyvatelia si nepamätajú, že by v Rišňovciach bola kaplnka, okrem tej na dolnorišňovskom cintoríne. S najväčšou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že táto kaplnka je práve tou zasvätenou Terezke Ježiškovej. Charakter jej vnútorného vybavenia tomu nasvedčuje (je v nej oltár a výklenok na sošku). V súčasnosti je tam soška Panny Márie.
   Najstarší cintorín v obci bol v Dolných Rišňovciach pod "baštami", asi 100 m východne od kostola. Po roku 1950 boli na týchto miestach postavené rodinné domy pána Kumeryho a pána Strhana. Pravdivosť tohto tvrdenia potvrdzujú vykopávky kostrových hrobov pri stavbe uvedených domov. Niekoľko generácií sa povráva, že na tomto mieste bol aj drevený kostol.

   Židovský cintorín a modlitebňa:

   Židovský cintorín a "modlitebňa" sú súčasťou histórie obce, o ktorej sú iba sprostredkované informácie.
   Židovský cintorín bol v Horných Rišňovciach. Nachádzal sa asi 500 m severozápadne od obce v katastri "Melek Háj" - pod bývalým lesom Kamač. Odkedy cintorín existoval a počet hrobov v ňom nevieme. Pamätníci uvádzajú, že na tomto cintoríne pochovávali aj židov z Kľačian a zo Sasinkova. Posledným pochovaným bol Móric Reis asi v rokoch 1936 - 1938. Väčšina hrobov bola zničená už pred rokom 1950. Cintorín postupne chátral, dnes na ňom rastie krovie a burina.
   Pamätníci uvádzajú, že v severnej časti obce Horné Rišňovce nazývanej "Tehelňa" sa do 1.svetovej vojny nachádzala židovská modlitebňa. V 20. rokoch bola rozobraná, nakoľko pre značný pokles židovského obyvateľstva sa javila už nepotrebná.