Local

UTC
Domov Pridať do priečinka obľúbených Nastaviť ako východiskovú stránku

, dnes je:  
 

Kto som, čo som
Informácie o stanici
História obce Rišňovce
Počiatky osídlenia obce

Vývoj obce do roku 1918
- 1. Dejiny Rišňoviec počas
stredoveku do roku 1272

- 2. Rišňovce po príchode
Rišňovských ( 1274 - 1526 )

- 3. Dejiny obce v rokoch
1526 - 1700

- 4. Spoločenská situácia v obci
v rokoch 1700 - 1918

- 5. Dejiny miestnych cirkví
- 6. Vývoj obecnej samosprávy
od XVIII. po začiatok XX. storočia

- 7. Genealogické tabuľky
šľachticov z Rišňoviec


Vývoj obce po roku 1918
- 1. Sociálno-politický vývoj
  b. Samospráva obce

  c. Roky 1938 - 1945
  d. Od roku 1945 po súčasnosť
- 2. Výstavba verejných objektov
- 3. Bytová výstavba a úroveň bývania
- 4. Obchodná sieť a služby
- 5. Školstvo
- 6. R. - kat.  farnosť a cintoríny
- 7. Poľnohospodárstvo
- 8. Zdravotníctvo
- 9. Iné VP inštitúcie
- 10. Spoločenské aktivity
Všeobecnosti
Logy zo závodov
Kniha návštev
 
HISTÓRIA OBCE RIŠŇOVCE
HISTORICKÝ VÝVOJ OBCE OD ROKU 1918 PO SÚČASNOSŤ
Autor: Ing. Anton Daniš,
   1. SOCIÁLNO - POLITICKÝ VÝVOJ V OBCI.

   a. Roky 1918 - 1939

   Do roku 1925 boli Dolné a horné Rišňovce samostatnými obcami. Do Dolných Rišňoviec patrili: Dolná dedina, Salaše - východná strana od cesty Rišňovce - Rumanová, Bešeňov a Genov. Do Horných Rišňoviec patrili: Horná dedina, Zisk, Párovce a Salaše - západná strana. Kostol a škola boli v Dolných Rišňovciach. V roku 1919 mali Dolné Rišňovce 591 obyvateľov a Horné Rišňovce 709 obyvateľov.
   Prvá svetová vojna priniesla do rodín nesmierne utrpenie, hlad a biedu. Muži od veku 20 do 50 rokov museli narukovať, doma zostali len ženy, deti a starci. Ťažkosti boli s obrábaním pôdy, najmä však so žatevnými prácami. V mnohých prípadoch museli kosiť ženy a staršie deti. Nedostatok chlapov v rodinách úrady neskoršie riešili tak, že prideľovali do rodín na poľnohospodárske práce vojnových zajatcov, a to podľa počtu narukovaných chlapov. Počas vojny sa prejavili nedostatky v zásobovaní obyvateľstva doma, ale i vojakov na frontoch. Preto na príkaz okresných úradov miestne úrady vykonávali u obyvateľstva súpisy zásob obilia vhodných na rekviráciu. Tieto sa často uskutočňovali za asistencie četníkov. Ľudia preto schovávali obilie do vykopaných jám - tzv. "zbožných jám". Pre vojenské účely musel na príkaz slúžneho okresu miestny farár Štefanovič súhlasiť s odovzdaním dvoch zvonov pre vojenské účely.
   Konec 1. svetovej vojny znamenal rozpad Rakúsko - Uhorskej monarchie a vyhlásenie vzniku 1. Československej republiky dňa 28. 10. 1918. Maďarské jednotky v Nitre a okolí však neopúšťali svoje stanovištia. Ich veliteľ ešte 8. 12. žiadal, aby sa občania z Nitry so zbraňou v ruke bránili proti československému vojsku, ktoré 5. 12. 1918 oslobodilo Leopoldov a Hlohovec. Československá jednotka po oslobodení Hlohovca prenikla až k Rišňovciam. Tu, v oblasti železničnej stanice, chotára Kamač a Vagadoš, dochádzalo k lokálnym prestrelkám medzi československými a maďarskými vojakmi. Aby sa predišlo bojovému stretnutiu medzi československými a maďarskými jednotkami, mesto Nitra vyslalo do Rišňoviec zvláštnu komisiu, aby s veliteľom československej jednotky kpt. Ing. Neumanom podpísali dohodu o pokojnom oslobodení Nitry. Táto dohoda bola podpísaná v Dolných Rišňovciach na notárskom úrade.
   Radosť z ukončenia vojny bola veľká, ale bolo i veľa žiaľu za padlými. Z obce v 1. svetovej vojne padlo 40 mužov. Dosvedčuje to pomník padlým v tejto vojne pred kostolom, ktorý zobrazuje anjela držiaceho padlého vojaka. Za hodné spomenutia stojí, že v roku 1935 ho posvätil osobne Andrej Hlinka. Na pomníku sú uvedené mená občanov Rišňoviec, ktorí padli na frontoch v rokoch 1914 až 1918. Z prvej svetovej
 

Padlí v jednotlivých rokoch.

Rok Meno Vek
1914 Jozef Domeček
Ján Hrabárik
Jozef Chudý
Michal Períček
Ján Šturma
Jozef Vereš
26 ročný
31 ročný
28 ročný
39 ročný
26 ročný
36 ročný
1915 Jozef Daniš
Jozef Fiala
Jozef Fogada
Ján Chudý
Jozef Križan
Imrich Múdry
Bartolomej Pauk
Augustín Sloboda
Michal Šimora
Štefan Tĺčik
Augustín Valkovič
40 ročný
20 ročný
33 ročný
26 ročný
40 ročný
24 ročný
25 ročný
20 ročný
28 ročný
34 ročný
28 ročný
1916 Štefan Červeňanský
Ján Fogada
Augustín Hegeduš
Augustín Knotek
Teofil Knotek
František Kolóny
Daniel Kremnický
Štefan Kremnický
Jozef Križan
Jozef Sláviček
Dominik Sloboda
Tomáš Šimora
Štefan Štefák
Izidor Valkovič
19 ročný
42 ročný
21 ročný
28 ročný
39 ročný
43 ročný
20 ročný
20 ročný
42 ročný
41 ročný
21 ročný
24 ročný
24 ročný
22 ročný
1917 Ján Gurina
Johan Janeg
Jozef Ondrejka
Melicher Pauk
Štefan Sochor
Imrich Šimora
Jozef Tĺčik
22 ročný
29 ročný
20 ročný
27 ročný
20 ročný
25 ročný
39 ročný

1918

Michal Kubovič
Dominik Sloboda
25 ročný
20 ročný
vojny sa vrátili aj invalidi Jozef Bílik, Anton Görög, Izidor Káčer, Silvester Riha a ďalší.
   Životné podmienky maloroľníkov, nádenných poľnohospodárskych robotníkov a bezzemkov pred 1. svetovou vojnou, ale aj po nej, boli veľmi ťažké. Na veľkostatkoch boli prevážne len sezónne práce, iných pracovných príležitostí nebolo. Preto mnohí obyvatelia obce sa vysťahovávali za prácou do Ameriky, Kanady a Argentíny. Pamätníci uvádzajú, že sa v tých rokoch za more vysťahovalo 20-25 obyvateľov obce. Mená niektorých uvádzame: Jozef Zátura, Justína a Jozef Paúkoví, Jozef Sloboda, Vendel Zátura, Rozália Záturová, Margita Rapantová, Ciprián Valkovič, František Valkovič, Štefan Hanák, Tomáš Šimora, Jozef Pšenka, František Macháč, Benada, Chudý, Novák, Knotková, Šimorová, Görögová, Ľudovít Káčer a dcéry Emília a Mária, Ľudmila Vitková, Oľga Rapantová, Augustín Riha. Niektorí sa po rokoch vrátili domov.
   Dôsledky dlhej vojny, bieda a utrpenie spôsobili, že obyvatelia obce boli nespokojní so svojim položením. Celková nepriaznivá situácia vytvárala podmienky k organizovaniu štrajkov poľnohospodárskych robotníkov na veľkostatku Dioseckého cukrovaru a grófa Kuffnera v roku 1921 a 1924. Poľnohospodárskí robotníci miestnej obce podporovali aj štrajky organizované na panstvách v Alekšinciach a v Rumanovej. Jedným z organizátorov týchto štrajkov bol Gejza Grman, ktorý sa neskoršie vysťahoval do Francie.
   Nezamestnanosť a nedostatok pracovných príležitostí pokračovali aj po pozemkovej reforme a zvlášť v období všeobecnej hospodárskej krízy (1929-1932). V tomto období sa vysťahovalo za prácou do Francie viac ako 40 prevažne mladých ľudí: Ľudovít Vaško s manželkou, Ľudovít Šturma s manželkou, František Šturma s manželkou, Jozef Sochor s manželkou, Jozef Svrbický s manželkou, Peter Galánek s manželkou, Eliáš Tĺčik s manžekou, Štefan Vacolík, Rozália Šlapková, súrodenci Elemír Markovič, Františka Markovičová, Margita Markovičová, Katarína Markovičová, Jozef Mezey, Michal Hanák, Michal Vršecký s manželkou, Izidor Valkovič, Ondrej Farkaš, Ján Šimora, Jozef Štefák, Mária a Etela Pauková, Mária Vivodíková, Alojzia Chudá, Jozef Vaško, František Svrbický, Štefan Hrabárik, Dominik Križan, Františka Križanová, Margita Vršecká, Alojzia Vršecká, Anna Danišová, Anna Štefáková, Katarína Miháliková, Justína Tĺčiková, Otília Tĺčiková, Oršula Patúcová - Vršecká. Väčšina z nich sa vrátila do obce po obsadení Francúzska nemeckou armádou v roku 1940.
   V tomto regióne vznikli na prelome tridsiatich a štyridsiatich rokov nové pracovné príležitosti.

<< Na začiatok strany

Na prvú stranu >>

Vyhľadávanie cez Google

 Hľadať na tomto Webe
 Hľadať v Internete
Z mojich Favorites
Európsky HAM portál
Stránka SZR
SSB Liga
OK1HCG - Výsledky KVPA
OK1HSF - Výsledky A160
QRZ - Callbook
eQSL.cc
Hamradio.cz
OK1DUO - Locator
Krasnodar
Neutrónový monitor LŠ
MixW domáca stránka
DriverZone.com
Hľadanie v eQSL.cc

Hľadanie v QRZ.com
QRZ.COM
Hľadanie v K4UTE
K4UTE DX QSL Manager

Hľadanie v Buckmaster-i


Predpoveď počasia v okolí Nitry

www.meteo.sk

Slnko a mesiac
 


Copyright © 2003 OM5JA