Železničná stanica:

   Železničná trať Lužianky - Zbehy - Hlohovec - Leopoldov bola stavaná v rokoch 1896-1898. Úsek Lužianky - Zbehy - Hlohovec bol sprevádzkovaný 18.12.1897 a úsek Hlohovec - Leopoldov 31.3.1898. Pôvodné plány boli na úzkokoľajnú trať. Stoličný snem tento návrh odmietol a bol vypracovaný nový projekt na trať riadnej šírky. Súbežne so stavbou trate boli postavené aj budovy železničnej stanice. Železničná stanica Horné Rišňovce bola zriadená na križovanie vlakov s vodárňou. Po zlúčení obce Horné a Dolné Rišňovce bol názov železničnej stanice Rišňovce.
   Do roku 1924 bola k železničnej stanici Horné Rišňovce pričlenená aj železničná stanica Alekšince a zastávka Andač. V roku 1925 bola stanica Alekšince a zastávka Andač odčlenená až do 1.3.1980, kedy stanica Alekšince mala svojho prednostu. Administratívne patrila pod železničnú stanicu Rišňovce do júna 1980 aj zastávka Kľačany. Od júna 1980 bola zastávka Kľačany a hlásnica Zajačie pričlenená k železničnej stanici Hlohovec. Od marca 1980 bola železničná stanica Alekšince a zastávka Andač pričlenená späť k železničnej stanici Rišňovce. V roku 1933 bol daný do prevádzky novozriadený traťový telefón Leopoldov - Zbehy a súčasne bola zrušená zvonková linka na batériový prúd. V roku 1940 bola uskutočnená veľká prístavba a rozšírenie stanice o jednu dopravnú koľaj.
   Prvým prednostom železničnej stanice Horné Rišňovce bol Kugler. Bol to miestny občan, jeho sestra bola pravdepodobne vedúcou poštového úradu v obci. Po roku 1918 sa odsťahoval. Z rokov 1918-1923 nemáme údaje o železničnej stanici. Vieme iba, že tu určitú dobu ako prednosta pôsobil Harant. Od roku 1924 sú podrobnejšie in- formácie o železničnej stanici, nakoľko prednosta Eugen Justus začal písať "Pamätnú knihu miestnej železničnej stanice".
Do obdobia, kým nebola zavedená štátna autobusová doprava (1946-47) občania z Rumanovej, ktorí cestovali vlakom, dochádzali na železničnú stanicu v Rišňovciach pešo alebo na bicykloch za každého počasia. Počet cestujúcich vlakom po zavedení autobusovej dopravy značne klesol.
 

Prednostovia a náčelníci železničnej stanice:
1924 - 1945	Eugen Justus
1946 - 1949	Michal Medzihradský
25.8.1949 - 30.4.1962	Štefan Terek
1.5.1962 - 1981	Martin Štalmach
1982 - 1994	Milan Kollár
1994 - súč.	Jozef Hanzlík

   Poštový úrad:

   V časti, ktorú spracoval Dr. Hunka sa o existencii miestnej pošty uvádza rok 1894 a o zavedení telefónu rok 1899. Pošta bola v Horných Rišňovciach v dome Kuglerovcov. Prednostkou pošty do roku 1918 bola Kuglerová, sestra prednostu železničnej stanice. Kto bol prednostom pošty v rokoch 1918-1928 nevieme. V rokoch 1925-1928 bol zrušený poštový úrad v Alekšinciach. Poštové a balíkové zásielky do Alekšiniec nosil obecný sluha z Poštového úradu Rišňovce. V rokoch 1928-1935 bola v Alekšinciach zriadená poštovňa. Evidované zásielky pre Alekšince prichádzali najskôr na Poštový úrad Rišňovce. Na druhý deň boli odosielané do Alekšiniec na doručenie.
   V roku 1929 bola v Rišňovciach novozriadená telefónna ústredňa, verejná telefónna hovorňa a telegrafný úrad. Prvými účastníkmi telefónnej ústredne boli: notársky úrad, četnícka stanica, František Němec, Evžen Radványi a Jozef Vlček.
   Poštové a balíkové zásielky asi do roku 1955 boli prepravované železnicou (v osobitých poštových vozňoch). Zásielky pre poštový úrad v Bábe boli zo železničnej stanice odvážané konským povozom. Poštový úrad v Rišňovciach zabezpečoval doručovanie zásielok aj do obce Kľačany a Sasinkovo (Šág) až do roku 1960, kedy bol zriadený samostatný poštový úrad v Sasinkove. V roku 1964 bola vybudovaná automatická ústredňa. Zriadením ústredne sa rozšírila sieť telefónnych účastníkov v obci. V roku 1980 bolo vybavených telefónom 64 domov a v roku 1991 93 domov.
   Poštový úrad bol v roku 1991 presťahovaný do budovy bývalého MNV.
 

Prednostovia poštového úradu boli:
1928 - 1938	Otília Vlčková
1938 - 1939	Pavel Maxima
1940 - 1945	Štefan Hájek a Polák
1945 - 1946	Ján Degan
1947 - 1948	Ján Ursíny
1948 - 1955	Štefan Hauptvogel
1955 - 1974	Anton Bokor
1974 - 1982	Teodor Javor
1982 - 1983	Mária Sabová
1984 - 1986	Mária Chmelárová
1986 - súč.	Danka Jánošíková

   Četnícka stanica a stanica Verejnej bezpečnosti:

   Četnícka stanica bola v Rišňovciach zriadená v roku 1925. Predtým patrila obec pod četnícku stanicu v Dvorníkoch (Udvornoku). Stanica bola v Dolnej dedine (vlastníčkou budovy je teraz pani Grznárová). Prvým veliteľom četníckej stanice bol Ján Čech (českej národnosti), radovými četníkmi boli: Emanuel Paumer (čech), Václav Drábek (čech), Ondrej Dukát (slovák), Jozef Svatoň (slovák). Za 1.Slovenskej republiky bola četnícka stanica premenovaná na žandársku stanicu. Jej veliteľom bol Ján Lučenič, ďalšími pracovníkmi (žandármi) boli Ján Hrušovský, Ondrej Kalo, Bartolomej Komjati, Július Királi a Zitek. Po roku 1945 bola žandárska stanica premenovaná na stanicu Verejnej bezpečnosti (VB). Veliteľom sa stal Ján Hrušovský. Ďalšími príslušníkmi stanice boli: Ondrej Kalo, Ján Liška, Rudolf Chrenko, Ján Podlipa, Ján Bédi, František Vranka, Anton Šuchter a Eduard Král. V rokoch 1953-1960 bolo oddelenie VB zrušené a bol tu iba "okrskár" Jozef Grznár. Od 1.1.1961 bolo v Rišňovciach zriadené Obvodné oddelenie ZNB. Náčelníkom bol Ján Neščina, neskôr Pavol Tomka. Ďalší členovia obvodného oddelenia boli: Jozef Spál, Ján Mokrý, Jozef Grznár, Štefan Sedláček a Miroslav Král.
   V roku 1951 bola pri oddelení VB zriadená "Pomocná stráž verejnej bezpečnosti" (PSVB). Tvorili ju miestni občania a mala 8 členov. Prvým vedúcim PSVB bol Jozef Talian, od roku 1961 Ladislav Salcman. Činnosť PSVB zanikla po roku 1989.
   V Rišňovciach je v súčasnosti zriadená policajná stanica patriaca pod Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Záluží.